Takto milovníci húb nazývajú hlivu ustricovú, ktorá patrí aj na Slovensku k obľúbeným pochúťkam, a to nielen u tých, čo nekonzumujú skutočné mäso. Po šampiňónoch a japonskej hube šitake je hliva najpestovanejšia huba na svete.
Jej priaznivé účinky na zdravie človeka sú známe už veľa rokov, o čom svedčí aj fakt, že sa aj na Slovensku vyrábajú dietetické prípravky so základom hlivy ustricovej. Tieto lieky sa užívajú na prevenciu a liečbu zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi. Hliva sa už storočia používa v tradičnej čínskej a japonskej medicíne na prípravu liečivých tinktúr, mastí a suchých prípravkov. Obsahuje vysoké množstvo glukánov, ktoré sú schopné aktivovať imunitný systém človeka. V tradičnom čínskom liečiteľstve sa podáva sušená hliva na posilnenie žíl. Japonským vedcom sa podarilo redukovať s vodným extraktom hlivy ustricovej bujnenie niektorých nádorov. Ruskí vedci zase izolovali z hlivy ustricovej antibiotikum Pleurotin. Hliva sa priaznivo osvedčila pri liečbe hemoroidov, kŕčových žíl, bércových vredov, popálenín, ekzémov a kožných alergií. Pôsobí ako prevencia rakovinových ochorení, proti účinkom rádioaktívneho a UV žiarenia, proti aterioskleróze.
Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú v ťažšie stráviteľnej forme. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv spôsob kuchynskej úpravy. Odporúča sa hubu jemne pokrájať, prípadne až rozomlieť, a dôkladne tepelne spracovať.
Pozoruhodný je aj relatívne vysoký obsah minerálnych látok. Je to asi 10% zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9 – 2% na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc. Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Hliva ustricová je mimoriadne cenená aj pre svoj vplyv na odbúranie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.
250 g hlivy, 120 g cibule, 70 g tuku, 100 g mrkvy, 50 g petržlenu, 50 g zeleru, 10 g múky, soľ, čierne korenie, 1,25 dl bieleho vína, cukor
Na tuku podusíme cibuľku a pridáme na drobno posekanú hlivu, soľ a chvíľu podusíme. Potom pridáme na jemno posekanú zeleninu a korenie a všetko dusíme do mäkka. Necháme vydusiť tuk, pridáme múku a víno, poprípade dochutíme štipkou cukru.
250 g hlivy, 100 g cibule, 20 g soli, 20 g cukru, 20 g olej alebo majonézy prípadne tatárska omáčka, 1 dl vody, čierne korenie, ocot
Klobúčiky hlivy krátko povaríme, pokrájame na drobno, zmiešame s nasekanou cibuľkou a zalejeme nálevom z vody, soli, cukru a oleja. Môžeme dochutiť octom. Zmes šalátu necháme aspoň hodinu odležať. Namiesto oleja môžeme použiť kyslú smotanu, majonézu alebo tatársku omáčku. Výborne chutí s hriankami.
Tento článek vznikl ve spolupráci s časopisem