Ve spolupráci s časopisem COOP Jednota Slovensko Vám přinášíme další ze série článků ve slovenštině – tentokráte na téma jídla jako léku na komplexy.

Väčšina z nás je presvedčená o tom, že svoju psychiku má pevne pod kontrolou. Ak však v súvislosti s ňou vyslovíme pojem pevná vôľa, naše presvedčenie začína pomaly slabnúť.
Veď koľkí z nás sa o jej sile presvedčili, keď skúšali schudnúť. Náš postoj k jedlu, strach z priberania, z vlastného vzhľadu a jeho akceptovania okolím, ale aj boj s prejedaním – za tým všetkým stojí práve psychika. Aby sme boli úspešní, aby nám jedenie bolo na osoh a nie na škodu, mali by sme pochopiť a zvládať vlastné duševné pochody.

Možno sa pousmejete, ale aj v tomto prípade nás psychológovia navigujú na samý “začiatok”, teda do detstva. Vtedy sa okolo jedenia narobí veľa rozruchu a práve pri jedle dostávame prvé signály o tom, akí sme a akí by sme mali byť. Prevaha negatívnych informácií sa postupne začne odrážať na našom sebavedomí. V komunikácii s najbližším okolím si dieťa vytvára postoje k jedlu i komplexy zo vzhľadu a napokon aj základy k poruchám v príjme potravy.

Psychický tlak, duševná námaha a stres u dospelého človeka zrejme chuť do jedla nevyvolajú – skôr naopak. Keď však napätie povolí a všetko sa vráti do normálu – len málokto dokáže kompenzovať predošlé vypätie inak než nájazdom na chladničku. Jedlo sa stáva našim spojencom aj v okamihoch smútku, sklamania a depresie. Odborníci to vysvetľujú tým, že rôzne chute v nás vyvolávajú slasť a plný žalúdok potláča negatívne pocity. Dostávame sa do duševnej pohody. Tá však (najmä u bacuľatejších ľudí) trvá len dovtedy, kým si neuvedomíme, že sme zjedli niečo čo sme nemali, prípadne, že sme sa prejedli. A sme opäť v depresii, tentoraz preto, že sme zlyhali a porušili svoje zásady. Jednoducho – nemáme pevnú vôľu.

Nie je čas uvedomiť si, že svoju psychiku nemáme pod kontrolou tak, ako by sme chceli? Dá sa v boji proti komplexom z nadváhy zvíťaziť? Odborníci tvrdia, že áno, ak sa stotožníme s nasledujúcimi radami:

1. Neberme svoj vzhľad tragicky a neverme tomu, že ovplyvňuje kvalitu nášho života. Dívajme sa na seba s nadhľadom a občas si utiahnime aj zo svojich “faldov”.
2. Nebojujme radikálne, inak je viac než isté, že zlyháme.
3. Ak nám prekáža, že sme tuční, postupujme opatrne. Najskôr si do života zaveďme drobný návyk, ktorý nás nezaťaží a je účinný. Na začiatok sa napr. snažme dodržať pravidlo, že budeme jesť menšie porcie (že nahradíme bravčové mäso hydinou, že budeme chodiť peši namiesto výťahom, že namiesto čokolády si dáme mandle v čokoláde…).Všetky drobné predsavzatia sa snažme dodržiavať.
4. Buďme k sebe zhovievaví a nič z toho, čo ľúbime, si nezakazujme. Drobné prehrešky pomáhajú predchádzať tým veľkým. Budeme oveľa šťastnejší, uvoľnenejší a pestovanie pevnej vôle nás nebude tlačiť k múru.

Lekári varujú pred bezmyšlienkovitým jedlom, pretože práve tak môžeme zjesť priveľa a navyše dostať do organizmu veľa tukov a iných škodlivých látok. Výskumy ukazujú, že tí, čo nejedia len akoby mimochodom popri inej činnosti a pestujú si “stravovaciu pamäť”, jedia menej a rozumnejšie.

Tento článek vznikl ve spolupráci s časopisem